Listopad 2013

Temnota Londýna 1. kapitola

7. listopadu 2013 v 0:32 | Šmolko |  Temnota Londýna

"Mali ste pravdu, bola to ona. Jej pravé meno je Katherine Graham. 20 rokov, slobodná, bezdetná. O biologickej rodine sa nič nevie. Podľa jej záznamov putovala už od narodenia po pestúnskych rodinách ale v žiadnej sa dlho neudržala. Neskôr mala pár problémov s políciou. Kvôli drogám, pár vlámačkám a tak ďalej." Predniesol až príliš formálnym hlasom vrchný inšpektor a zmysluplne sa pozrel na Kevina. V ruke držal hnedú papierovú zložku. Pravdepodobne Katherinine záznamy. Kevin sa už po stýkrát zohol nad mŕtve telo, tentoraz ležiace na chladnom stole mestskej márnice. "Ďakujem," odpovedal Kevin potichu a naznačil mu, aby opusti miestnosť. Chcel byť sám. Len on a jeho myšlienky. Už sa vrchnému inšpektorovi nevenoval. Precízne skúmal každý detail studeného tela. Každú maličkosť, ktorá by ho mohla priviesť na stopu vraha. Niečo mu hovorilo, a desil sa tej predstavy, že toto nie je posledná vražda, ktorú bude vyšetrovať. "Nič brutálnejšie som za celú svoju kariéru nevidel," prerušil ho hrubý mužský hlas. Kevin konečne zdvihol hlavu. Steve, jediný paleontológ v tejto časti Londýna sa zachmúrene pozeral na zakrvavenú hlavu. "Neviem ti presne povedať čo sa stalo, ale myslím, že ju niekto znásilnil a udrel po hlave." Horlivo vysvetľoval Steve.
"To je príčina smrti? Úder do hlavy?"
"Nie tak celkom. Len ju omráčil. A potom ju podrezal." Prstom prešiel po tenkej tmavočervenej čiare na jej krku.
"A čo ten zvyšok?" Opýtal sa Kevin. V skutočnosti však odpoveď poznať nechcel. Nechcel vedieť, čo sa s ňou dialo potom. Ale musel. Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na Steva, ktorý trpezlivo čakal.
"Rozpitval ju. Musí to byť profík, pretože táto čiara," prstom prešiel od hrudného koša po bedrové kosti, "je urobená bez jediného zaváhania. A zobral si aj niečo na pamiatku." pousmial sa nad Kevinovim nechápavým výrazom a podal mu pár snímkov. Kevin sa na ne neveriacky pozeral, oči mu stále padali na prázdne miesto. Miesto, kde niečo chýbalo. Srdce. "Vyrezal jej ho. Akoby to bola len lopta."
Kevina striaslo. "Kto mohol niečo také strašné urobiť?"
***
Jack sa unavene hodil na obrovské kožené kreslo. Miloval ho. Pamätal si, ako ho spolu s otcom vyrobil. Každú jednu kresbu, každý jeden ornament precízne vrýval do mäkkého dreva. Fascinujúco sledoval odpad, ktorý padal na zem, vdychoval vôňu živice. S úsmevom sa vrátil do prítomnosti a poobzeral sa. Miloval ten dom. Vlastne to bola jediná vec, ktorá mu po otcovi ostala. Obrovské ťažké skrine, prekrásny červený koberec, ktorý sa tiahol po celej obývačke. V krbe obloženom veľkými kameňmi plápolal teplý oheň. Jack unavene zatvoril oči, potiahol si z cigarety a v ruke nenávistne stlačil už studené srdce.
***
"Ocko čo sa ti stalo?" 15ročný Jack si sadol ku otcovi. Pozrel sa na neho veľkými hnedými očami a smutne sa usmial. "Vieš, Jack, asi už nebudeme rodina?"
"Prečo?"
"Zdá sa, že ma tvoja mama nemilovala tak ako tvrdila. Podviedla ma."

V tom momente, pri pohľade na svojho otca zničeného láskou k žene, ktorá si ho nezaslúžila, v Jackovi vzplanul obrovský hnev. Vybehol z izby, zo stola vzal nôž a začal bodať svoju matku. Nevšímal si krv, od ktorej takmer okamžite bol. Nevšímal si krik ženy, ktorá ho porodila. Len bodal. Pred očami mal stále otcov zničený výraz. Nepomohli ani prosby otca. Bodal až kým si nebol istý, že človek, ktorý zničil ich rodinu je už len studeným telom bez duše.