Raz budeš moja- 9. kapitola

3. července 2013 v 21:20 | Šmolko
To, čo sa dialo potom netrvalo príliš dlho, ale aj tak to bol ten najhorší zážitok. Zdalo sa mi to ako večnosť. Nikdy nekončiaca večnosť, ktorej keď prepadnete, už nič nezachráni vašu stratenú dušu. Poetické. Pritiahla som si tenkú deku až po krk a ďalej som sledovala konečne sa obliekajúceho sa starca. Bolo mi zo seba zle. Len čo odišiel, vbehla som do maličkej kúpeľne, v ktorej bol len záchod, stará kaďa a miniatúrne umývadlo. Ledva som sa tam hýbala. Po chvíli som sa sklonila najviac, ako to malé priestory dovoľovali a onedlho som sa pozerala na celý obsah môjho žalúdka. Spláchla som skôr, ako prišla ďalšia vlna nevoľnosti a pozrela som sa do provizórneho zrkadla. Moja vychudnutá tvár vyzerala na tridsať. Už na mňa nežiarili tie neposlušné oči. To, na čo som zvádzala všetkých chalanov bolo preč. Asi takto vyzerá troska. Vlastne presne takto. A to som tu len prvý deň. Znova som sa odšuchtala na tvrdú postel a rýchlo som si prevliekla cez hlavu tričko. Práve včas. Do izby vošiel Edward a zhodil ma na postel. Poriadne som si pri tom udrela hlavu. Čo do pekla zase chce?! Urobila som, čo chcel!
"Vraj si sa moc nezapájala." Povedal chladne. Po chrbte mi prebehol mráz. "Tak mi prepáč, že sa nedokážem tešiť, keď ma niekto znásilňuje!" vyštekla som na neho. Neviem, kde sa vo mne zobralo toľko sily, ale zrazu som mala pocit, že dokážem všetko. Že sa odtiaľto dostanem aspoň tak ďaleko, aby som zavolala pomoc. Moja nádej pohasla s ďalšou fackou dosť silnou na to, aby som si hlavu znova udrela o drevené čalúnenie postele. "Ty si stále myslíš, že si robím srandu? Že nedokážem zabiť nejakého drbnutého človeka?! Ak chceš, hneď ti to ukážem."
"Nie!" Cítila som, ako sa mi srdce hlasno rozbúchalo. Mame sa nemôže nič stať. "Už budem poslušná. Budem robiť všetko, čo chceš, len jej neublíž." Snažila som sa nezvyšovať hlas, aj keď to vo mne vrelo. Ale strach bol väčší. "Za hodinu ti príde ďalší zákazník, tak sa snaž. A daj sa do poriadku. Vyzeráš ako striga." Zasmial sa a tvár mi pevne chytil do dlaní. Skúmavo si ma prezrel. "Keď si odmyslím tie strapaté vlasy a opuchnuté oči, si to najkrajšie stvorenie, ktoré som kedy videl." šepol. Zovretie jeho dlaní povolilo a ja som sa konečne mohla hýbať. Pohľad mu zmäkol a asi by som nepreháňala, keby poviem, že sa na mňa pozeral takmer zamilovane. Nahla som sa ku nemu a medzi nami sa vytvorila len pár milimetrová medzera. Očami som sa mu zapichla do tých jeho medených. Snažila som sa nevnímať teplý dych, ktorý ma skoro celú zahaľoval. Stačil jeden nepatrný pohyb a naše pery by sa spojili v omamnom bozku. Viem, že by som neprotestovala. Pohľadom som začala skúmať každú krivku dokonale vypracovaného tela. Ruky som pomaly posúvala po tvrdej hrudi a prstami som kopírovala každý jeden sval, ktorý skrývalo to neforemné tričko. "Choď do pekla." pery sa mi takmer nepohli, ale vedela som, že to počul. Odsotila som ho a znova sa vyrovnala. Nedalo sa nevšimnúť, ako mu v očiach blčal hnev.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama