Raz budeš moja- 8. kapitola

3. července 2013 v 21:00 | Šmolko
Tváre ľudí, ktorých najviac milujem sa znetvorili od zákerného úškrnu. Už to neboli pre mňa tak známe tváre. Len jedna vec sa nezmenila. Stále ma ťahali do hlbokej priepasti. Cítila som, ako mi telo opantáva chlad. Spolu s ničotou ma celú zahaľoval, akoby sa rozhodol, že už nikdy neuvidím jediný kúsok svetla.
Neviem, kedy ani čo sa vo mne zlomilo, ale uvedomila som si, že nechcem takýto koniec. Chcem sa pomstiť Edwardovi a Kristen a hlavne, chcem žiť!
Snažila som sa vytrhnúť z už železného zovretia. Chcela som sa ubrániť smrti a vyhrať. Pre mamu, ktorá je niekde a ja vôbec netuším kde. Pre ocka, ktorý by nechcel, aby som takto skončila. Pre seba, pretože som mala naplánovanú celú budúcnosť.
Každou bunkou v tele mi začalo prechádzať teplo. Do očí mi zasvietilo ostré svetlo a ja som konečne precitla. Necítila som pod sebou tvrdú zem, takže to znamenalo, že ma niekam preniesli. Pokúsila som sa otvoriť oči. Úspešne. Vedľa mňa sedela Kristen. Prudko som sa posadila a odtiahla sa čo najďalej. Možno až moc prudko. Okamžite mi do hlavy vystrelila ostrá bolesť. "Konečne si hore?" povedala Kristen. Ani sa na mňa nepozrela. Možno to je len dobré. Nemyslím, že by som sa dokázala ovládnuť keby sa jej pozriem do očí. "Kde som to?" vytisla som zo seba a poobzerala sa. Veľké krvavé slnko mi kruto svietilo do očí a zabraňovalo akémukoľvek rozpoznaniu okolia. Občas som zbadala siluetu stromu, alebo malého domu. Frustrovalo ma to. Dokonca ešte viac, ako Kristenino mlčanie. Vzduch bol ťažký a skoro nedýchateľný. "Za chvíľu príde tvoj prvý zákazník," prehovorila Kristen po chvíli. Nechápavo som na ňu hľadela. "Zákazník?"
"Samozrejme. Hádam si si nemyslela, že ťa tu máme len na odskúšanie postelí," provokačne sa zasmiala. "A daj sa trochu do poriadku." Hodila mi hrebeň a odišla.
Netuším koľko minút mohlo prejsť, ale viac ako desať určite nie. Dvere sa znova otvorili a spolu s Edwardom tam stál ten najškaredší chlap, akého som kedy videla. Veľké brucho mu prevísalo cez opasok a lysina sa leskla v žiari zapadajúceho slnka. "Tu je," kývol na mňa Edward hlavou a odišiel. Ostali sme tam len my dvaja. Srdce sa mi prudko rozbúchalo. Tušila som, čo bude nasledovať, ale nechcela som na to myslieť. Nemohla som. Len pri tej predstave mi prišlo zle. Znova som sa nemýlila.
"Vyzleč sa," prikázal mi.
Panebože, Elena, kde si sa to dostala?! Zúfalo som sa na neho pozerala a očami ho prosila, aby mi dal pokoj. "Nepočula si?!" vykríkol a vlepil mi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama