Raz budeš moja-17.kapitola

3. července 2013 v 21:42 | Šmolko
"Nevedel som, že patríš medzi najväčšie dedičky mesta." zatiahol Tomas. Mala som sto chutí ho preraziť. Tak som bohatšia ako sa patrí no a? Sedeli sme na zemi mojej izby a jedli posledné kúsky jablkového koláča, ktorým nás babka pohostila. "Peniaze sa dosť preceňujú." odpovedala som.
"Nezdá sa, že by môjmu dedkovi moc pomohli keď ostal na vozíku však?"
"Prepáč, nemyslel som to tak." šepol potichu. Zdvihla som k nemu hlavu. Nežne, akoby som bola z cukru, mi chytil bradu a naklonil sa ku mne. Na pokožke som cítila jeho pomalý teplý dych. Srdce sa mi okamžite rozbúchalo. Takmer mi vyletelo z hrude. No tak pobozkaj ma! Moje prosby boli vyslyšané. Jemne si pritisol pery na tie moje. Bojazlivo. Potom sa odtiahol a pozrel sa mi do očí. Priznávam, nikdy som necítila takú obrovskú túžbu po niekom. Nezáležalo na tom, kto je v dome. Chcela som ho. Keď v mojich očiach zbadal tichý súhlas znova sa ku mne naklonil. Tento krát ma však pobozkal vášnivejšie. Jazykom si prerazil cestu do mojich úst. Už som bola pripravená. Viac si ma k sebe pritiahol a jedným pohybom mi rozopol gombíky na blúzke. Prstami začal kopírovať každú krivku môjho tela. Ani neviem ako, zvíjali sme sa v divokom tanci vášne a vzrušenia. Celú ma pohltil. Bolo mi jedno, že ho poznám len pár hodín. Pretekali sme sa v kričaní našich mien.
Nechty som mu zaryla hlboko do chrbta a z úst sa mi vydral ďalší hlasitý vzdych, keď sa odfukujúc zvalil vedľa mňa. S úsmevom som cez nás prehodila deku a položila si hlavu na jeho hruď. Bolo mi jedno, že sme obidvaja spotení. Práve som zažila splynutie duší a myslím, že sa ho nikdy nebudem vedieť nabažiť. Zamyslene si namotával na prst prameň mojich vlasov.
"Aká je tvoja rodina?" vyletelo zo mňa. Dobre, bolo to trošku neslušné, ale nedalo sa to už vrátiť späť. A vlastne ma to naozaj zaujímalo. Pre istotu som ešte viac stiahla hlavu aby som sa obránila pred prípadnou prednáškou ako ma do toho nič nie je. "Žijem sám s otcom." začal pokojne. " Matka bola alkoholička. Opustila nás skôr ako som vedel chodiť. A moja sestra, Kristen, odišla minulý rok ku tete aby sa postarala o jej syna. Už sa nevrátila. Myslím, že by ste si rozumeli." povedal s úsmevom, ale mňa oblial studený pot. "Koľko má tvoja sestra rokov?" opýtala som sa ho priškrteným hlasom.
"17, prečo? Si v poriadku? Nie je ti zle?" z pokojného hlasu bol zrazu hysterický a vystrašený. Rýchlo som vytiahla z tašky mobil a ukázala mu fotku mňa a Kristen. Urobila som ju ten večer, keď mi ukázala mesto. "To je moja sestra! Takže ste sa poznali? Ako sa má? Je ešte stále s Edwardom? Už dávno sa neozvala." chrlil nadšene. Zaujímavé, ako dokáže rýchlo meniť nálady, keď v mojej hlave je úplne vzduchoprázdno. Každá čiastočka šťastia, ktorá vo mne doteraz bola sa schovala a ja som nebola schopná nájsť ani len tú najmenšiu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama