Raz budeš moja- 1. kapitola

4. května 2013 v 13:56 | Šmolko
Sedela som pri okne a pozorovala nočnú oblohu. Pred očami sa mi odvíjali spomienky a spolu s nimi mi po lícach tiekli slzy. Nechápala som, prečo ma opustila. Teraz to už chápem. Ale ak chcete počuť celý môj príbeh, musíme sa vrátiť o pár rokov späť do mojich šestnástich rokov. Deň, kedy sa môj život zmenil obyčajným sťahovaním.


"Elena, pohni si!" počula som z dola nahnevaný hlas mojej mamy. Skoro som si od ľaku vypichla oko špirálou! A veď nech ju aj od jedu aj roztrhne. Aj tak sa o mňa nikdy nezaujímala a na meno mi prišla len vtedy, keď niečo potrebovala. Dala som hlasnejšie hudbu, ktorá mi už aj tak trhala uši a pokračovala som vo svojom rannom rituáli. Pomaly som v duchu odpočítavala od desiatich a očakávala som mamin príchod. Pri trojke som radšej špirálu odložila, aby mi ju tá mrcha nezobrala. Pohodlne som sa oprela o stoličku a provokačne som žmúrila oči na dvere. Naozaj nesklamala a prišla práve včas. "Čo potrebuješ?" prehodila som lakonicky a lepšie som sa oprela, aby som jej dala najavo, že nech to je čokoľvek, ja sa ani nepohnem. "Stíš to!" prikázala mi. Len som sa pousmiala. "Nestíšim. Tú pesničku milujem," ešte som pridala. Bola len otázka času, keby vybuchne a prinajlepšom ma zabije. Ach, zlatá moja mamička. Znova urobila všetko podľa mojich plánov a ako to u nej býva zvykom, tvár jej očervenela až po korienky vlasov. "Ako sa to so mnou rozprávaš?! Som tvoja matka!"
"Ja viem veľmi dobre kto si," uškrnula som sa a vypla som rádio. "Idem von."
"Nikam nejdeš. Príde nám návšteva," zavrčala. Dneska som to naozaj prehnala. Mala by som si dávať väčší pozor na jazyk. Ale stalo sa. A túto vojnu vyhrám ja. Dokončím to, tak, ako mám vo zvyku. "Nám?" hystericky som sa zasmiala. "Tebe. Len a len tebe."
"Musíš sa zoznámiť s našimi novými susedmi!"
"Omyl, mama. Nemusím a ani nechcem." So vztýčenou hlavou som vypochodovala z izby. Presne tak, ako som si to naplánovala. Teda skoro. Na schodoch som zistila, že mi chýba taška. Do prdele! To sa tam mám vrátiť? No, nič. Musím si poradiť aj bez nej.
Rýchlo som si obula tenisky a vyšla som von. Na to, že bol koniec júla, fúkal dosť studený vietor. Prebehnem sa a bude mi lepšie. Aspoň omrknem nové mesto.
Už od začiatku mi bolo nepríjemné, ale to, čo som videla pri mojej rýchlej prechádzke, mi priam vyrážalo dych. Porozbíjané fľaše, všade špaky od cigariet, ovzdušie priam plné negatívnej energie. Dobre, ani ja nie som veľmi slušná, ale pri pohľade na to všetko mi prišlo nevoľno. Musím z tohto mesta zmiznúť. Neviem ako, ale musím.
Operácia "návrat slobody" sa môže začať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 anička anička | E-mail | 4. května 2013 v 16:35 | Reagovat

hmmmm....zaujímavý začiatok :D som zvedavá aký chalan sa tam priplechtí :D alebo dievča??

2 Sebastian Sebastian | 11. května 2013 v 16:01 | Reagovat

Jojo.. taky by mě docela zajímalo jaký kluk ^^ nebo děvče ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama