Cože?

22. prosince 2013 v 11:10 | Peťa
Cože? To jsme opravdu přidaly poslední příspěvek 7. listopadu?? Styď me se!
Proto se ptám...Jsou vánoce, prázdniny, spousta volného času (DÍKY BOHU ZA NĚJ)... Chtěli byste přidat část Minulosti? Nebo byste dali přednost nějaké té vánoční jednorázovace?:)
Peťa :)
 

Temnota Londýna 1. kapitola

7. listopadu 2013 v 0:32 | Šmolko |  Temnota Londýna

"Mali ste pravdu, bola to ona. Jej pravé meno je Katherine Graham. 20 rokov, slobodná, bezdetná. O biologickej rodine sa nič nevie. Podľa jej záznamov putovala už od narodenia po pestúnskych rodinách ale v žiadnej sa dlho neudržala. Neskôr mala pár problémov s políciou. Kvôli drogám, pár vlámačkám a tak ďalej." Predniesol až príliš formálnym hlasom vrchný inšpektor a zmysluplne sa pozrel na Kevina. V ruke držal hnedú papierovú zložku. Pravdepodobne Katherinine záznamy. Kevin sa už po stýkrát zohol nad mŕtve telo, tentoraz ležiace na chladnom stole mestskej márnice. "Ďakujem," odpovedal Kevin potichu a naznačil mu, aby opusti miestnosť. Chcel byť sám. Len on a jeho myšlienky. Už sa vrchnému inšpektorovi nevenoval. Precízne skúmal každý detail studeného tela. Každú maličkosť, ktorá by ho mohla priviesť na stopu vraha. Niečo mu hovorilo, a desil sa tej predstavy, že toto nie je posledná vražda, ktorú bude vyšetrovať. "Nič brutálnejšie som za celú svoju kariéru nevidel," prerušil ho hrubý mužský hlas. Kevin konečne zdvihol hlavu. Steve, jediný paleontológ v tejto časti Londýna sa zachmúrene pozeral na zakrvavenú hlavu. "Neviem ti presne povedať čo sa stalo, ale myslím, že ju niekto znásilnil a udrel po hlave." Horlivo vysvetľoval Steve.
"To je príčina smrti? Úder do hlavy?"
"Nie tak celkom. Len ju omráčil. A potom ju podrezal." Prstom prešiel po tenkej tmavočervenej čiare na jej krku.
"A čo ten zvyšok?" Opýtal sa Kevin. V skutočnosti však odpoveď poznať nechcel. Nechcel vedieť, čo sa s ňou dialo potom. Ale musel. Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na Steva, ktorý trpezlivo čakal.
"Rozpitval ju. Musí to byť profík, pretože táto čiara," prstom prešiel od hrudného koša po bedrové kosti, "je urobená bez jediného zaváhania. A zobral si aj niečo na pamiatku." pousmial sa nad Kevinovim nechápavým výrazom a podal mu pár snímkov. Kevin sa na ne neveriacky pozeral, oči mu stále padali na prázdne miesto. Miesto, kde niečo chýbalo. Srdce. "Vyrezal jej ho. Akoby to bola len lopta."
Kevina striaslo. "Kto mohol niečo také strašné urobiť?"
***
Jack sa unavene hodil na obrovské kožené kreslo. Miloval ho. Pamätal si, ako ho spolu s otcom vyrobil. Každú jednu kresbu, každý jeden ornament precízne vrýval do mäkkého dreva. Fascinujúco sledoval odpad, ktorý padal na zem, vdychoval vôňu živice. S úsmevom sa vrátil do prítomnosti a poobzeral sa. Miloval ten dom. Vlastne to bola jediná vec, ktorá mu po otcovi ostala. Obrovské ťažké skrine, prekrásny červený koberec, ktorý sa tiahol po celej obývačke. V krbe obloženom veľkými kameňmi plápolal teplý oheň. Jack unavene zatvoril oči, potiahol si z cigarety a v ruke nenávistne stlačil už studené srdce.
***
"Ocko čo sa ti stalo?" 15ročný Jack si sadol ku otcovi. Pozrel sa na neho veľkými hnedými očami a smutne sa usmial. "Vieš, Jack, asi už nebudeme rodina?"
"Prečo?"
"Zdá sa, že ma tvoja mama nemilovala tak ako tvrdila. Podviedla ma."

V tom momente, pri pohľade na svojho otca zničeného láskou k žene, ktorá si ho nezaslúžila, v Jackovi vzplanul obrovský hnev. Vybehol z izby, zo stola vzal nôž a začal bodať svoju matku. Nevšímal si krv, od ktorej takmer okamžite bol. Nevšímal si krik ženy, ktorá ho porodila. Len bodal. Pred očami mal stále otcov zničený výraz. Nepomohli ani prosby otca. Bodal až kým si nebol istý, že človek, ktorý zničil ich rodinu je už len studeným telom bez duše.

Temnota Londýna prológ

22. října 2013 v 18:21 | Šmolko |  Temnota Londýna
Prinášam vám prológ sľúbenej poviedky o Jackovi rozparovačovi :)
Katherine Graham si zaplietla prsty do cudzincových vlasov. Vyzeral dobre. Tmavé vlasy a modré oči vytvárali dokonalý kontrast. Vyšportovaným telom ju silnejšie pritlačil k múru nočného klubu. Takému fešákovi by dala aj zadarmo. Ale za iných okolností. Teraz musela platiť nájom. Smutne si vzdychla pri pomyslení na jej rozpadávajúci sa byt a zdvihla ruky aby jej cudzinec mohol vyzliecť tričko. Okamžite ňou prešiel chladný vietor. Nie že by jej predtým nebola zima, aj tak toho na sebe moc nemala, ale nechápala, načo sa chcel stretnúť vonku. Bankovka za jej nohavičkami bola však vzácnejšia ako nejaká zvedavosť alebo zima. Prisala sa perami na tie jeho a jazykom sa snažila vykopať poklad v jeho ústach. Okamžite pochopila, že sa mu to nepáči. Zamračila sa, ale aj tak pohľadom sledovala ruku vyhrňujúcu jej sukňu. Takže chce ísť rovno na vec. Aspoň to bude mať rýchlejšie za sebou a vráti sa do tepla.
Ani sa nenazdala a už v nej silno dorážal. Pri každom pohybe si slabo udrela hlavu o stenu. Intenzita jeho pohybom sa zväčšovala. "To bolí," vydýchla po chvíli so slzami v očiach. Jej slová ho však len povzbudili. "Kvôli takým ako ty teraz zomieram!" silno ju udrel po hlave.
***
O pár hodín neskôr
"Našli ju dnes ráno. Žiadne doklady pri sebe nemala, ale vyzerá ako miestna prostitútka Julie z klubu za rohom." Vysvetľoval Kevin Strage hlavnému inšpektorovi. Ten len nadvihol obočie a uškrnul sa. "Poznali ste ju?" Kevin sa začervenal. "No, občas sme sa stretli," priznal a tajne dúfal, že nebude musieť viac vysvetľovať. Vrchný inšpektor si prstom prechádzal po fúzoch vyholených na Hitlera. Naozaj nechcel vedieť podrobnosti. Na tie bude časť neskôr. Možno večer keď skončia aby mal nad čím pred spánkom rozmýšľať. "Kto je ten bordel?"

"Hneď za rohom," rýchlo odpovedal Kevin a pošúchal si lysinu. Mal síce len 40 rokov, ale ťažká práca, ktorej venoval celý svoj život si už brala svoju daň. "Dobre, nafoťte ju, pôjdem sa tam pozrieť." zavelil vrchný inšpektor nekompromisne. Tón hlasu naznačoval, že je zbytočné vyjednávať o nejakej výmene práce. "Užite si to," zašomral Kevin namosúrene. Jeden si bude užívať aspoň pohľadom zatiaľ čo on sa bude starať o nejakú mŕtvu kurvu z predmestia.
 


Pozastavené

14. října 2013 v 7:34 | Šmolko
Určite ste si všimli, že naša aktivita na blogu klesá. Vzhľadom k tomu, že, a nerada to priznávam, som sa na poviedke V zajatí zasekla, na nejaký čas ju pozastavujem. Priaznivci zlých chlapcov však zúfať nemusia! Pripravuje sa nová poviedka. Určite vám hovorí niečo meno Jack Rozparovač. Už dnes sa môžete tešiť na krátky úvod poviedky o ňom.
Váš Šmolko

Výpredaj môjho života

2. října 2013 v 19:59 | Šmolko |  Jednorázovky
Tákže, za úlohu na štylistiku sme mali napísať fejton na preplnené nákupné centrá. Tu je môj:

A už je to tu. S hlbokým nádychom vchádzam do preplneného obchodného centra, kde ľudia pobehujú ako mravce dva dni pred prvým snehom. Vrážajú do seba, nesú plné náruče tašiek a tam niekde v diaľke dve mladé dámy predvádzajú nádherný tanec s názvom: Ja som to tričko videla skôr! Áno, sú výpredaje. Moja obľúbená časť roka, kedy si aj ja môžem dovoliť šesťdesiat eurové topánky. Nie preto, že by boli lacné, ale preto, že oproti pôvodnej cene 200 eur sú takmer zadarmo. Už len zažmurkať na mamu, poťahať ju za rukáv a pohrabať sa v ťažkých škatuliach. Som ja ale dieťa šťasteny! Nemajú moje číslo! Ale ani táto nebadateľná maličkosť ma nevyvedie z miery. Nosné dierky mi rozširuje až fakt, že rovnaké topánky, dokonca v mojom čísle, drží v ruke vysoká blondína, ktorá v nich isto bude vyzerať horšie ako ja. No nehovorím? Potáca sa na nich ako kačica na lade.
Nevadí. S býčou silou sa deriem rozzúreným davom. Ani neviem kedy a všetko sa zmení na wrestling. Lakťami udieram moju spolubojovníčku. Bijem sa za práva všetkých žien s priemernými platmi. A zrazu ho zbadám. S vytrvalosťou Foresta Gumpa sa vrhnem do ďalšieho obchodu, v rukách zvieram tričko hodné všetkých peňazí sveta, hľadám moje číslo. Víťazoslávny úsmev na perách len s ťažkosťou skrývam. Dokonca zisťujem, že mi aj sedí ako uliate. Šťastná z nového úlovku sa otáčam k pokladni. Môj úsmev sa ešte rozširuje. Toľko ľudí! Akoby sa tretina nákupného centra rozhodla zaplatiť svoj nákup v tej istej sekunde ako ja. V tej chvíli nemôžem byť šťastnejšia. Vlastne môžem. Stačí mi k tomu zistenie množstva vecí, ktoré si moji milovaní spolukupujúci zadovážili. Začínam vážne rozmýšľať nad troma možnosťami. Oželieť najdokonalejšie tričko na svete, alebo s nadšením vystáť dieru v podlahe, alebo, a to je najpravdepodobnejšie, použiť moje schopnosti wrestlingu a predrať sa dopredu. Mama na mňa netrpezlivo máva spoza výkladu, ukazuje na druhú pokladňu, ktorá sa práve otvára. Ja však len nechápavo hľadím, krútim hlavou a tvrdohlavo stojím na svojom mieste akoby ma tam pribili klincami. Až keď sa aj druhá pokladňa zaplní pochopím.
Prejde celá večnosť kým sa dostanem von, hľadám ďalší obchod, do ktorého by som nahliadla, ale to ma už mama zachrípnutá od radostného kriku a červená od nadšenia z môjho nového úlovku ťahá von.

Minulost 3. kapitola

23. září 2013 v 16:34 | Peťaaa |  Minulost
Konečně jsem se donutila sednout si za počítač a něco napsat! Jsem tak šťastná :D Část je sice o něco kratší, ale snad si jí užijete :)

Říjen 2009
,,Marku na ty fotky jsme se dívali včera dvakrát," upozornila ho Nikol, ,,nemůžeme si raději pustit nějaký film?"
,,Záznamy z tvého mládí?" Rozzářili se Mark, ale uvnitř v něm vřela zlost z představy, že se Nikol dneska odmítne dívat s ním na minulost.
,,Ne. Myslela jsem třeba Zkus mě rozesmát,"
,,A proč ne na záznamy?" chtěl znát Mark odpověď.
,,Protože jsme se na ně dívali před týdnem. Já.. já už to znám nazpaměť a dokonce se mi o těch dialozích zdá!" zvýšila hlas Nikol, ale hádat s Markem se nechtěla. Nevěděla co to s ním je. Pořád jenom ta minulost. Kdyby to, alespoň byla jeho minulost, jenže oni nedělali poslední půlrok nic jiného než se dívali na ty pitomé fotoalba a videa. Nikol už přemýšlela že to prostě odveze k rodičům a Markovi řekne, že se ty věci museli smíchat s věcmi na vyhození. To by ovšem musely být přístupné i Nikol. Mark je měl zamčené u něm v nočním stolku, ke kterému Nikol neměla klíče a tak nevěděla co se ve stolku kromě vzpomínek skrývá. Mark k ní přistoupil a pohladil po vlasech, na které jí potom něžně políbil.
,,To je dobře, lásko. To je dobře. Je důležité si to pamatoval a nezapomenou," Marka takhle slova hřála u srdce. ON nikdy nezapomněl! Plánuje pomstu. A Nikol bude ta, která mu pomůže. Přece jenom pracovala v systému a tak měl přístup ke všem informacím uvnitř. Byl nadšený z jeho plánů, které skládal opatrně jako domeček z karet. Neuvěřitelně ho to vzrušilo. Přitáhl si Nikol blíž k sobě a jeho erekce byla tvrdší než předtím.
,,Marku teď ne," okomentovala jeho stav. Jenže to jsou přesně ta slova, které Marka vzrušují ještě víc. Odmítnutí. Přisál se na její krku a líbal ji na něj tak dravě jako by jí chtěl rozervat hrdlo a sát její krev. Nikol už tohle vůbec nepřišlo vášnivé, jako na začátku jejich vztahu, chovala k tomu odpor.
,,Marku," zavrčela a snažila se jej odtáhnout. Nechtěla ho. Ne teď ve dvě odpoledne, ne tady v jejich obýváku a už vůbec ne za téhle situace.
,,Telefon!" vykřikla nadšeně Nikol a doběhla k němu. Mark zavrčel naštvaností a přemýšlel zda nezavede domácnost, ve které nebude mít technika co dělat.
,,Nikol Rose," představila se do telefonu. Ze sluchátka se chvíli ozývalo funění, ale to se vystřídalo za křehký hlas ženy: ,,Tady je Miranda Steelová. Bývala přítelkyně Marka Rose," v té chvíli by se v Nikol krve nedořezal. Stála jako socha a na jediné co se soustředila byl její plynulý dech, aby nevzbudila podezření.

V zajatí 7. kapitola

16. září 2013 v 18:37 | Šmolko |  V zajatí
Konečne, konečne, konečne! :D Konečne som sa donútila sadnúť si k tomuto tu a výsledok posúďte sami :)
Budem sa ich znova snažiť pridávať pravidelne, len ešte neviem ako často :D


"Vstávaj!" okríkol Lucy Pán Tajomný a vylial na ňu vedro ľadovej vody. Lucy okamžite precitla z krátkeho spánku. Unavene si pretrela oči. Skôr, ako stihla niečo povedať, Pán tajomný ju pevne chytil za rameno a vytiahol na poschodie. "Odveď ju do kúpeľne a povedz Megi aby ju pripravila," prikázal mu Jack chladne a prudko zapichol nôž do mahagónového stola. Lucy sa striasla. Videla na ňom, že sotva drží svoj hnev na uzde. Pán Tajomný poslušne prikývol a urobil, čo mu Jack kázal.
Megi bolo sotva 15 ročné dievča. Nohy malo spútané reťazami, ktoré jej mali zabrániť v úteku, avšak nebolo na nej ani stopy po násilí. Ohnivočervené vlasy mala stiahnuté do pevného drdola a bielu pleť bez jedinej špinky, alebo rany. Lucy sa pristihla, ako na ňu túžobne hladí. Potriasla hlavou. "Vyzleč sa," prikázala jej Megi milo hneď po tom, ako napustila vaňu horúcou vodou a pridala do nej penu. Lucy ju bez váhania poslúchla. Nie preto, že by sa jej bála. Po kúpeli túžila viac ako po chlebe, ktorý jej Steven vždy hodil na zem.
Celá sa ponorila do pariacej sa vody. Bublinky, ktoré lietali všade naokolo jej pripomenuli tie bezstarostné časy, keď sa kúpala so svojou mamou.

***
"Lucy, odlož hračky a poď sa okúpať. Už je neskoro," Jenna Blake karhavo stála nad svojou milovanou dcérkou. Lucy prosebne zažmurkala: "No tak, mami, ešte chvíľku."
"Nie, Lucy, odlož to. Hneď."
"Neodložím," tvrdohlavo zdvihla bradu.
"Do tej vane pôjdeš." zavelila Jenna nekompromisne a prehodila si Lucy cez plece.

***
"Aký je Jack?" zašepkala Lucy bojazlivo. Megi sa na ňu pozrela. "Keď si dobrá, je aj on dobrý," usmiala sa. "A nikdy nedá dopustiť na svoje kráľovné. Vieš, občas príde taká, ktorú od prvej sekundy zbožňuje. Taká, ktorej neubližuje a nepredáva ju. Má ju len pre seba. Svojej kráľovnej by dal všetko. Všetko, okrem slobody. A keď príde čas, bezbolestne ju zabije."
Lucy ju zhrozene počúvala. To, čo Megi považovala za splnenie sna, bola pre ňu nočná mora. Nedokázala si predstaviť, že by musela byť len s človekom, ktorý v nej prebudil zatiaľ nepoznanú nenávisť, s Jackom.

Megi doumývala Lucyino zakrvavené a dobité telo a zabalila ju do mäkučkého župana. Posadila ju k bielemu toaletnému stolíku. Lucy sa konečne po dlhej dobe videla. Tvár mala bielu, líca prepadnuté a oči sa jej leskli akoby sa mala každú chvíľku rozplakať. Kedysi šťavnaté červené pery boli takmer biele a zoschnuté. Megi sa jej bezúspešne snažila rozčesať to zauzlené strapaté hniezdo, ktoré sa jej vytvorilo na hlave. To sa jej podarilo až po dlhej hodine. Lucy od bolesti padali na kolená slzy. Megi ju s ľútosťou pohladila po pleci, utrela jej ich a pustila sa do makeupu.

Keď skončila, Lucy sa nespoznávala. Veľké oči ešte viac zvýraznené akoby kontrastovali s krvavočervenými perami. Vlasy jej vo veľkých vlnách splývali na holých pleciach. Rukami si uhládzala snehobiele šaty po kolená, prepásané obrovskou červenou mašľou. Megi sa pochvalne usmiala. Bola na seba pyšná. "Tak, a teraz si pripravená na prvého zákazníka."
Lucy sa na ňu pozrela. "Zákazníka?"
"Hádam si si nemyslela, že som to všetko robila aby sa na teba dalo pozerať," zasmiala sa. "Jack ponúka len tú najlepšiu kvalitu. A dám ti jednu radu. Ak chceš prežiť poslúchaj ho naslovo."
Lucy slabo prikývla. Znova ju začalo pohlcovať zúfalstvo. Od dverí sa ozvalo hlasné zazvonenie.

Oznámení

1. září 2013 v 10:18 | Adminky
Jak určitě všichni víte končí prázdniny a začíná nám škola. Což znamená menší změnu na blogu. Určitě nečekejte povídky každý den, jak jsme se snažili doposud. Nebude tolik času psát a z moji strany asi ani energie. Pokud přece jenom nějakou část napíšeme nebo se rozhodneme jí zveřejnit uvidíte to v menu pod novinkami: Připravujeme. Bude tam datum a povídka bude mít další část.
Já (Peťaaa) se pokusím přidávat, alespoň jednu část týdně a o víkendu, když se zadaří přidám třeba i dvě.
Doufám, že nám zůstanete věrní a školní rok přežijeme ve zdraví.
Přejeme Vám hodně štěstí v novém školním roku! ♥
Adminky

V zajatí 6. kapitola

31. srpna 2013 v 21:11 | Šmolko |  V zajatí
Tak toto je posledná prázdninová časť. Myslela som si, že na ňu vôbec nebudem mať čas, ale podarilo.

Tracy sa prekvapene pozerala na zakrvavené dievča ležiace na škripci. Nikdy nepochopila Jackov záujem o ten prístroj. Až doteraz.
"Toto si nemala vidieť, Tracy," zašepkal Kilmer ovinul si ruky okolo jej pása. Trhla sa. "Čo to má znamenať?!" cúvla od neho. V očiach mala strach. Možno kvôli zisteniu, že jej bývalý manžel väzní mladé dievča a možno preto, že na ňu Jack mieril zbraňou. To sa nikdy nedozvedel. S krátkym pokrútením hlavou stlačil spúšť. Trasyno telo spadlo na zem. Ešte chvíľku sa snažila lapiť dych. Jack si k nej kľukol. "Je mi to ľúto, láska," nevšímajúc si šokovanú Lucy zabalil Tracy do igelitu, vzal ju na ruky a odišiel.

"Nie, nie, nie," šepkala Lucy zdesene a márne sa snažila postaviť. Bola príliš slabá. "No, poď kráska," uškrnul sa Pán Tajomný, ktorý vošiel do knižnice a prehodil si ju na plece. Celú cestu do pivnice si radostne popiskoval. Zhodil Lucy na zem a znova ju priviazal. Kat s Marilyn, tak sa volala druhá otrokyňa, ich mlčky sledovali a snažili sa do seba natlačiť čo najviac jedla, ktoré im Pán Tajomný doniesol. "Smola, že si premeškala obed," uškrnul sa a vyšiel hore. Kým ich zamkol venoval jej ešte jeden pohľad.

Jack hodil telo svojej lásky do kufra a utrel si ruky o jej tričko. Pohľadom sledoval Emmu hrajúcu sa na sedadle spolujazdca. S hlasným buchnutím zatvoril kufor, zamkol ho a sadol si k nej. "Si pripútaná princezná?"
"Mamička s nami nepôjde?"
"Nie, našli si s ujom Stevenom dobru tému na rozhovor tak ostane s ním." Načiahol sa po jej páse a zapol ho. "Čo by si povedala na prázdniny u starkých?"
"Áno, ocko! Poďme tam!" zatlieskala malými rúčkami a zvonivo sa rozosmiala.
***
Jack si odhrnul pot s čela a oprel sa o lopatu. Diera, ktorú vykopal bola dostatočne veľká pre jednu osobu. Vykopal ju rýchlo. Mal v tom už prax. Pozrel sa na Trasyno telo, ktoré stále ležalo v kufri a vzdychol si. "Ach, prečo si ma nepočúvala?" pobozkal ju na čelo a usmial sa. "Mohli sme byť šťastní. Tak ako sme boli doteraz. Ale ty nie. Musela si tam ísť. Prečo si to urobila? Láska, prečo?!" Sklamane pokrútil hlavou a položil ju do jamy. Ruky jej zložil za brucho a do hustých vlasov zastokol malý kvietok. Sadol si ku provizórnemu hrobu. "Nikto ťa tu nenájde. Neboj sa, nebudú ťa pitvať." Zarazil sa a pozrel sa jej na brucho. "Aj keď ja by som rád videl, ako vyzeráš zvnútra. Aké čisté je tvoje srdiečko a aká krv ti preteká žilami. Ale neboj sa. Na tebe to neurobím. A vieš prečo? Lebo ťa milujem.Bolo nám spolu tak dobre. A ty si to musela pokaziť." Smutne sa usmial a postavil sa. Kým ju zahrabal venoval jej ešte jeden dlhý pohľad.
***

"Nebojte sa, pán Darley. Lucy Blakeová je pripravená poskytnúť vám všetko, čo budete po nej žiadať. Nie, nevadia jej žiadne vaše pomôcky. Plne s nimi súhlasí. Áno, hneď zajtra vám ju dovezie. Tešilo ma, pán Darley." Jack otrávene hodil mobil na gauč a stratil sa za dverami spálne.

V zajatí 5. kapitola +smutný oznam

30. srpna 2013 v 17:38 | Šmolko |  V zajatí

Takže najskôr ten zoznam. V nedeľu odchádzam na internát a neviem ako to tam bude fungovať s internetom. Písať neprestanem, len nečakajte každodenné pridávanie častí. Hlavne nie prvý týždeň. Tiež neviem ako budem s písaním stíhať zajtra, lebo mám toho naplánovaného moc. Dúfam, že nám stál ostanete verní a že sa o vás Peťaaa postará :)Tak a konečne ku časti. Komentujte, kritizujtea hľavne si užite čítanie :)
Š.

November 2012
Lucy Blakeová nervózne podupkávala nohou. Bol neskorý večer a taxík, na ktorý čakala meškal. Už dávno oľutovala rozhodnutie ostať v múzeu dlhšie a skontrolovať exponáty. Teraz, keď jej vietor prefukoval tenký kabát a zavŕtaval sa jej hlboko do kostí ako sup do oka mŕtvoly, sa v duchu začala preklínať. Konečne pred ňou zastala jej záchrana. Rýchlo nasadla do striebornej Felície a rukami si pošúchala stehná v snahe aspoň trochu sa zohriať. "Sunset Boulevard 35," prikázala vodičovi a spokojne sa oprela o sedadlo. Konečne bola v teple. Unavene zatvorila oči.
Keď sa Lucy prebrala z driemot auto uháňalo pre ňu neznámou cestou. "Prepáčte, ale kadiaľ to ideme? Nemohli ste ísť tou najkratšou trasou? Dosť sa ponáhľam."
Šofér sa na ňu s úškrnom pozrel ale neodpovedal. "Pane, nepočuli ste moju otázku."
"Ale áno, počul. Len ma vaše otázky nezaujímajú. Mali by ste zmĺknuť," namieril na ňu zbraň. Lucy sa rozbúchalo srdce. Mlčky prikývla. Keď ju znova sklopil, pevne si omotala ramienko kabelky okolo zápästia. Siahla po kľučke dverí, vyrazila ich a vyskočila. Urobila to tak náhle, že chlap v aute nestihol reagovať. Postavila sa a so slzami v očiach začala utekať čo najďalej od neho. Ďakovala Bohu za to, že ju mal natoľko rád a nechal ju padnúť do mäkkej trávy a sebe za to, že bola príliš unavená na pripútanie sa.
Bolelo ju celé telo, ale neprestával utekať stále hlbšie do lesa. Mala pocit, že od zapískania pneumatík a hlasného nadávania ubehla už dlhá doba. Že ju už nebude hľadať. Oprela sa o strom a konečne dovolila svojím nohám zastať. Tie sa okamžite podlomili. Lucy sa s plačom zviezla na zem.

***
"Ocko, poďme na zmrzlinu," Emma zažmurkala na Jacka, ktorý ju odniesol do obývačky, čo najďalej od knižnice. "Moja princezná by chcela ísť na zmrzlinu?" pobozkal ju na takmer biele vlásky a zo zeme zdvihol bábiku. Ema ju pevne objala. "Áno, ocko, prosím." vzopäla rúčky, akoby sa chcela modliť. Jack sa zasmial. "Dobre. Ale najskôr mi povedz, kde máš mamičku?"
"Stojí vo dverách," ozvalo sa za ním. Jack sa pozrel na svoju bývalú manželku. Vôbec sa nezmenila. Plavé vlasy, hnedé oči, presne ako Lucy. Usmial sa. "Tacy, povedal som, že prídem po ňu ja."
"Viem, ale našla som tvoju knihu tak som si povedala, že sa zastavím."
"To je od teba milé," povedal Jack uštipačne a objal ju. Mal s ňou dobrý vzťah. Už aj zabudol, prečo sa rozviedli.
"Dám ti ju do knižnice."

"Čo? Nie, počkaj!" Už ho nepočúvala. Jack sa rýchlo pozrel na Emmu. "Zlatko, počkaj ma v aute dobre?" Nadšene prikývla a vybehla von. Jack sa rozbehol za Trasy. Bolo neskoro. Vytiahla náhradný kľúč spod vázy vedľa dverí a vošla dnu.

♥♥♥
Ďalšia kapitola

Kam dál